Buscar:  
Diccionarios:
Alarcón
Arenas
Bnf_361
Bnf_362
Bnf_362bis
Carochi
CF_INDEX
Clavijero
Cortés y Zedeño
Docs_México
Durán
Guerra
Mecayapan
Molina_1
Molina_2
Olmos_G
Olmos_V
Paredes
Rincón
Sahagún Escolio
Tezozomoc
Tzinacapan
Wimmer
Palabra: Palabra exacta  Inicio Cualquier parte
En: Náhuatl Grafía normalizada Traducción
Resultados

nepopohualco 

Paleografía: NEPOPOHUALCO
Grafía normalizada: nepopohualco
Traducción uno: Communauté rattachée à la province tributaire de Huaxtepec.
Traducción dos: communauté rattachée à la province tributaire de huaxtepec.
Diccionario: Wimmer
Contexto:nepopohualco, toponyme.
Communauté rattachée à la province tributaire de Huaxtepec.
Localisation, Nepozualco, Mor.
Le glyphe, Kingsborough I 58 Codex Mendoza Lám 27 fig.17. présente sur une montagne, symbole d'une communauté politique, une main qui répand de petits disques blancs.
Fuente: 2004 Wimmer


Entradas


nepopohualco - En: 2004 Wimmer    

Descomposición


ne-po-pohua-l-co

Palabras


ne    ne +    ne altilatl    ne nicmati    ne, huahuana    neaahuiltilizotl    neaahuiltiliztli    neaalahualo    neaaltilo    neaanalizotl    neaanaliztica    neaanaliztli    neaanalli +    neaanalli     neaanalo    neaano    neacalaquilo    neacalaquiloya    neacalaquiloyan    neacamaco    


acaacalco    acachinanco    acahualco    acahualtzinco    acalco    acaloco    acalotenco    acapantzinco    acapolco    acatzinco    acayahualco    acico    acitihuetzico    aco    acococo    acocolco    acolco    acuacualachco    acueco    acuenco    


neacamaco    necenteco    necico    neco    necuacuaxochtiloco    necuatexopaco    neehualco    nehua, teixco    nehualco    nehuihuiteco    nehuitzteco    neixnanamico    neltoco    nemaco    nemamaco    nemico    nenacazteco    neneco    nenepilco    nenepiltepotzco    

Traducciones


Communauté rattachée à la province tributaire de Huaxtepec. - En: 2004 Wimmer    

Textos en Temoa

0 10

=10 niman contlallique Citlal yexiuhtique vallehuaque omotlalico tequixquiac motlalmomoztique. Macuilxiuhtique vallehuaque omotlalico, Atlytlalac yân Nonomotlalmomoztique matlacxiuhtique, oçe vallehuaque vnmotlalico Çitlaltepec ye oncan quinamiqui mitica chimaltica ytoca tlahuizcalpotonqui ye oncan quimictia yn tla huizcalpotônqui oymauhya que yn icenteco que amo yc tlatoca Eyntin in mexica ynic ypânya••• ynic quima{ca}que Çeçihuatli {••• in quauhtoque in itzonteco yehuantin tlatocayotique y Mexica •••nic zompanco iniquimaque zopantli. Niman ye oncan ipan momana huitzilayauitl napohualilhuitl} vnca mopopolozque in Mexica cequiya chalco Çequia quauhtitlân ye oncan Mic Citlal. Oncan omotlali teuhyllama vallehuaque omotlalico nextlatilco motlalmomoztique çexiuhtique vallehuaque omotlalico Tolpetlac Nepopohualco nomotlalmomoztique cexiuhtique vallehuaque omotlalico Tolpetlac Nepopohualco Nomotlalmomoztique ye exiuhtique oncân mic tecuhylama nima ye omotlalia, Tlaçotzin macuilxiuhtique vallehuaque omotlalico, Tecpayocan Nomotlalmomoztique ypan açico huauhquil tlotecuhtli ye macuilxiuhtia vncan molpi yn ixiuh, chiuhnauhxiuhtique yn oncan vallehuaque motlalico, acolnahuac oncan mic in tlacotzin. onca motlali Tozcuecuex vallehuaque omotlallico tetepetzinco (­09 tetepetzinco) motlalmomoztique ye iuh oxiuhtia mayânque mexica yhuân xixiyotque teococoxque chicuey calli xihuitl ypan Auh yn tozcuecuex conan yn ichpoch vncan quitlatemicti yc moxtlauh yn Pantitla ynipanpa cocoliztli chicuey calli xihuitl ypan nahuixiuhtique /xihuitluhtique/ yn oncan vallehuaque omotlalico chapoltepec (­10 chapoltepetl) motlalmomoztique ocçepohualli xihuitl yn oncan tepacho tozcuecuex oc ye teyacana yn tozcuecuex y hualla Copil teticpac cha ye yuh eylhuitl quiquitlacatecolohua quihualpolohua copil ynic ye quitta quauhtli {quetzqui quinotza tlacatecolotl quilhuia Quauhtli} y quetzqui tleyn taxtoc ye amechotlaquixtilia Copil ÿn eylhuitl yn amechhualpolohua xoconnotza Tenoch ye ye conotza tenoch ¾10 ±± conilhuia tlaxihualauh Aqui onechnotz quilmach eylhuitl y ye techhualpolohua Copil. Auh ynin tlaximohuica ompa xitlamattiuh yn acuezcomac miec yn mocouh xoconcui yhua motlema yntla otica titletlaliz, oncan mopa naçiquiuh Auh y nehuatl ompa nitlamatiuh Quauhximalpa yntla onican nitletlaliz tinechittatiuh. Niman ye yc yauh yn quauhtli yquetzqui tlalla omotocac Niman ye yc quiçaco yn Copil, Nimân quicuitihuetz quilhui ac tehuatl quinânquilli quilhui ca nehuatl in iCopil {nimoxeliuhca} niman ye/hua/ca{hua} ca çân no titehuatin yn titopopolozque tzonpaçi Auh ynin camo ninoyocoya yn Colhuaca Acxoquauhtli ca nitlaquehual auh ynin ayc malli nechca, onocôncauh Nochpotzin Na oc toconanati Niman ye ychui canazque Quauhitic huallaque Quauhtitech moquetzticac yn ichpoch xicomoyahual niman yc quinotza yn ichpoch quilhuilhuia nochpochtze xichuica quauhtli quetzqui çacatitla ninon ye yc quihuica {ca ça motla niman ye quilhuia} quauhtliquetzqui xichuica nochpochtzin Ma yca timocacayauh niman ye quiçaz ymatitech conan niman yc comicti, ye conquechcoto yn Copil cocuilli yn itzonteco yhua yhua yn iyollo y xiquipilco contlali. Niman oncan cotocac ynacayo Copil concuilli yn itzontecon Auh yn axcan ytocayoca Acopilco, ayehuatl tlatocayoti quauhtliquetzqui yn oquiçaco tlatenpa. Niman Niman ye yc tletlalia niman ye yc ompa yauh {ipan} tleco Tenoch quilhuiya, otic mihiyohuilti conilluia {conilhuia} ca onicân yn Copil, yzca yn itzontecon xitoca yn tlatzinco yehuatl quitocac {quitocato} yn itzontecon Tenoch. (­11) Auh yn quauhtliquetzqui quitocato yn iyollo Copil Anepantla vnca ycac nopalli Ça ce yn iatlapal yuhqui tiçayoticac tiçaneliuhtica, | yni{c} Oncan hualmoxixa Quauhtli ynic tlatocayo{ti} tenochtitlân. Ca ye yuh cempohualxiuhtia onahui 24. ••• Yn omic tozcuecuex nehua micque yn quauhtli quezqui yn omicque Niman yc comotlali, Vitzilihuitl ye yuh Çempohualli xihuitl vmatlactli oce cate omic | yn Mexicatl. (­12) Yn chapoltepec yn oquiçaco nonohualcatl yn tilma {nonohualcatl in timal} tepeuhtihuitz vntetl yn quetzalcalli cotlatoctia, ontetl yn quauh xicalli {quinotztihuitz in iteuh tlacatecolotl nohuian tepeuhtihuitz} yn iteyna ye tihuitz quayahuatl, Hehecatl yn otepeuh yn quauh


Glifos en Tlachia

MH: ALMOYAHUACAN - 387_516v

Glifo - 387_516v_02

Lectura: nepopohualco


Descomposicion: ne-po-pohua-l-co

Parte no expresada: ne-, -co,

Cita: nepopovalco

https://tlachia.iib.unam.mx/glifo/387_516v_02

nepopohualco 

Paleografía: NEPOPOHUALCO
Grafía normalizada: nepopohualco
Traducción uno: Communauté rattachée à la province tributaire de Huaxtepec.
Traducción dos: communauté rattachée à la province tributaire de huaxtepec.
Diccionario: Wimmer
Contexto:nepopohualco, toponyme.
Communauté rattachée à la province tributaire de Huaxtepec.
Localisation, Nepozualco, Mor.
Le glyphe, Kingsborough I 58 Codex Mendoza Lám 27 fig.17. présente sur une montagne, symbole d'une communauté politique, une main qui répand de petits disques blancs.
Fuente: 2004 Wimmer

Gran Diccionario Náhuatl [en línea]. Universidad Nacional Autónoma de México [Ciudad Universitaria, México D.F.]: 2012 [29-08-2020]. Disponible en la Web http://www.gdn.unam.mx/contexto/57625

MH: ALMOYAHUACAN - 387_516v

Elemento: pantli


Sentido: bandera; clasif.: hileras, zurcos...

Valor fonético: pohual

https://tlachia.iib.unam.mx/elemento/05.12.46

pantli 

Paleografía: PANTLI
Grafía normalizada: pantli
Tipo: r.n.
Traducción uno: 1. mur, ligne, rangée. / pântli 1. / mur, ligne, rangée. / suffixe de numération. S'emploie en numération pour compter les rangées de personnes ou de choses: "cempântli", une rangée, / n.pers. / pântli Drapeau, bannière.
Traducción dos: 1. mur, ligne, rangée. / pântli 1. / mur, ligne, rangée. / suffixe de numération. s'emploie en numération pour compter les rangées de personnes ou de choses: "cempântli", une rangée, / n.pers. / pântli drapeau, bannière.
Diccionario: Wimmer
Contexto:deux entrées
A.£ pântli 1.£ mur, ligne, rangée.
Esp., pared, viga exterior, fila, linea. Swadesh 1966.
Lafaye 1972,314.
Allem., Mauer, Linie, Reihe. SIS 1950,399.
Angl., row, wall (K).
2.£ suffixe de numération. S'emploie en numération pour compter les rangées de personnes ou de choses: "cempântli", une rangée,
" mâcuîlpântli ", cinq rangées.
Renglones, a camellos de surcos, paredes, rengleras de persanas o otras cosas puestas por orden a la larga. Molina I 119. Rammow 1964,84.
3.£ n.pers.
B.£ pântli
Drapeau, bannière.
Il s'agit d'une variante de pâmitl.
Allem., Fahne.
* à la forme possédée.
" nopân ", mon drapeau, " îpân ", son drapeau.
* à l'honorifique, " amopâtzin ", vos drapeaux (de papier). Sah3,29.
Note : F.Karttunen distingue pâmitl, drapeau, bannière et pântli, mur, ligne, rangée mais reconnaît que pâmi-tl a une variante pân-tli.
R.Siméon et Schultze-Iena confondent les sens drapeau et mur, ligne, rangée.
Fuente: 2004 Wimmer

Gran Diccionario Náhuatl [en línea]. Universidad Nacional Autónoma de México [Ciudad Universitaria, México D.F.]: 2012 [29-08-2020]. Disponible en la Web http://www.gdn.unam.mx/contexto/59378

MH: ALMOYAHUACAN - 387_516v

Elemento: tlilhuahuana


Sentido: dibujar en negro

Valor fonético: ?

https://tlachia.iib.unam.mx/elemento/08.01.10

tlilhuahuana 

Paleografía: nutliloauana
Grafía normalizada: tlilhuahuana
Prefijo: n
Tipo: v.i.
Traducción uno: borrar
Traducción dos: borrar
Diccionario: Olmos_V
Fuente: 1547 Olmos_V ?
Folio: 243v
Notas: tlilhuahuana borrar aua-- lu-- tliloahuana --

Gran Diccionario Náhuatl [en línea]. Universidad Nacional Autónoma de México [Ciudad Universitaria, México D.F.]: 2012 [29-08-2020]. Disponible en la Web http://www.gdn.unam.mx/contexto/23057

Tlachia [en línea]. Universidad Nacional Autónoma de México [Ciudad Universitaria, México D.F.]: 2012 [ref del 24-04-2024]. Disponible en la Web https://tlachia.iib.unam.mx/datos-glifos/nepopohualco